Prosím ťa, poraď mi, čo mám robiť...

Autor: Monika Gregussová | 14.11.2012 o 9:30 | (upravené 14.11.2012 o 9:35) Karma článku: 6,53 | Prečítané:  926x

Zázračné slová pre každého človeka pracujúceho v pomáhajúcej profesii. Niekto ma potrebuje, môžem byť užitočná... Mám v rukách neskutočnú moc, dokážem meniť svet k lepšiemu...

Veta „Poraď mi, prosím" - a hneď mi zaplesalo srdce a načrela som do bohatej studnice svojej múdrosti s tým, že moja odpoveď je schopná zmeniť niekomu život... A on, stále sa podľa toho nespráva, nevďačník jeden. Naďalej robí svoje hlúpe chyby... Robím, čo môžem, a on stále nie a nie pochopiť, že po zmene by mu bolo lepšie (pod zmenu si môžem dosadiť čokoľvek - začať sa učiť lepšie, konečne sa rozviesť, prestať fajčiť, ...).

Dlho mi trvalo, kým som zistila, naučila sa a priznala si, že hľadanie odpovede, prečo to on robí tak, ako robí a čo by mal robiť ináč, nikam nevedie. Môžem hľadať odpovede iba v sebe. Prečo je pre mňa práve práca s ním tak ťažká? Kde jeho správanie ohrozuje mňa? Prečo neviem byť trpezlivá?

A najdôležitejšia otázka zo všetkých - Prečo chcem ja hovoriť druhým múdre rady?

Naučila som sa a stále sa učím, že je dôležitejšie počúvať a nie odpovedať. Že odpovede na svoje otázky má každý človek v sebe a nikto iný mu ich nemôže poskytnúť. Že zmena je možná, až keď chce klient, a nie keď chcem ja alebo ak si myslím, že by  mal chcieť.

Veď ako sa mením ja? Po múdrych radách ostatných? Nie. Väčšinou až vtedy, keď sa ja sama rozhodnem. Žiadne „mala by si skúsiť toto alebo tamto" nefunguje. A to je jedno, či ide o zázračnú diétu, odvykanie od fajčenia, či riešenie problému vo vzťahu. Možno to budem chvíľu skúšať podľa rady iného, ale nakoniec zažijem len ďalšie sklamanie a neúspech, že to nevyšlo.

Keď sa obzriem späť, tak najviac mi v živote nepomohli múdre rady, ale to, že pri mne niekto stál, aj keď som nevedela, ako ďalej, počúval ma v mojom blúdení. A dôveroval mi, že nájdem svoju cestu.

Je to jedno, či som psychológ, socioterapeut, sociálny pracovník alebo učiteľ. Vyštudovanie vysokej školy zo mňa neurobí vševedúcu. Titul neznamená, že viem zrazu odpovede na všetky otázky. Ale môžem sa ďalej učiť. Spolu s ostatnými, ktorí mi ukážu, čo ja nevidím alebo nechcem vidieť, to, čoho sa bojím. Vo výcviku, v skupinovej supervízii. Ani si neviem predstaviť prácu s ľuďmi bez takéhoto nastavenia zrkadla - veď nikto predsa nie je neomylný.

A som veľmi vďačná ľuďom, ktorí sa mi neboja ukázať, že sú momenty, kedy vôbec ale vôbec nepomáham tomu druhému, ale iba sa predvádzam a hladím svoje ego, namiesto toho, aby som vyjadrila, že som tu s tebou a snažím sa ti porozumieť. Že za tým niekde je moje „prosím, potrebujte ma  niekto, aby som sa mohla cítiť potrebná, múdra".

Alebo slovami našej supervízorky: „Keď si niekedy tak pomyslím, že práve som klientovi povedala niečo nesmierne múdre a užitočné, tak našťastie už teraz viem, že vtedy som na 99 percent úplne, ale úplne mimo."

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.

SVET

Dôsledky talianskeho referenda pocíti celá Únia

Neúspešné talianske referendum vystrašilo trhy.


Už ste čítali?